Čo robiť, keď dieťa nerozpráva? Praktický sprievodca pre rodičov

Ak vaše dieťa zaostáva v reči oproti rovesníkom, je pochopiteľné, že cítite obavy. Tento článok vám pomôže pochopiť, čo je ešte v norme a čo už môže naznačovať potrebu odbornej pomoci. Zistite, čo robiť, keď dieťa nerozpráva a ako mu môžete pomôcť rozviazať jazýček.

Kedy je oneskorený vývin reči „normálny“ a kedy už nie?

Reč sa u detí vyvíja postupne a u každého dieťaťa iným tempom. Existujú však orientačné vývinové míľniky, ktoré pomáhajú sledovať, či sa vývin uberá správnym smerom. Vo všeobecnosti platia tieto vývinové štádiá reči:

• Okolo 12. mesiaca:  Dieťa začína chápať význam prvých slov a reaguje na svoje meno. Prvé výrazy ako „mama“ či „ham“ sprevádza gestami alebo ukazovaním. Jedným slovom dokáže pomenovať osoby alebo veci, ktoré sú mu blízke.
• Do 18 mesiacov:  Slovná zásoba sa postupne rozrastá na 10-20 slov, dieťa vie pomenovať známe predmety alebo osoby, hoci výslovnosť ešte nie je úplne zreteľná. Okrem reálnych slov používa aj vlastné výrazy, ktorým rozumie najmä najbližšie okolie. Dokáže porozumieť jednoduchým pokynom, ako napríklad „daj mi loptu“.
• Do 2 rokov:  Dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov. Vety sú ešte bez gramatických pravidiel, ale jasne vyjadrujú potreby alebo želania („mama daj mlieko“). 
• Okolo 3 rokov:  Reč sa rýchlo rozvíja – dieťa tvorí jednoduché súvetia a používa zámená, predložky či základné časy. Vie vyjadriť pocity („bojím sa“, „teším sa“) aj zážitky z bežného dňa. Hoci výslovnosť niektorých hlások ešte nemusí byť správna, reč je už zrozumiteľná aj pre cudzie osoby. 

Čo môže byť príčinou oneskoreného vývinu reči?

Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne. Najčastejšie príčiny sú: 

• Jednoduché oneskorenie vývinu reči: Menšie oneskorenie v reči môže byť v poriadku, ak dieťa nezaostáva o viac než pol roka oproti tomu, čo sa bežne očakáva.
• Porucha sluchu
  Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč. Môže ísť o vrodenú poruchu alebo o opakované zápaly stredného ucha.
• Porucha autistického spektra (PAS)
  Deti s autizmom často menej reagujú na reč, neukazujú, málo napodobňujú a reč sa môže vyvíjať inak alebo vôbec. 
• Mentálne postihnutie alebo celkový oneskorený vývin
  U detí s mentálnym postihnutím zaostáva reč spolu s ďalšími oblasťami – porozumením, myslením, hrou aj schopnosťou učiť sa nové veci. 
• Vývinová apraxia reči (dyspraxia)
  Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú. Má ťažkosti vysloviť slová správne alebo ich poskladať. 
• Znížený svalový tonus (hypotónia)
  Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu. Reč môže byť pomalá, nejasná a dieťa sa pri hovorení rýchlo unaví.
• ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou)
  Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová. Niektoré deti rozprávajú veľmi veľa, iné zaostávajú vo vývine.
• Nedostatok jazykových podnetov
  U detí, ktoré dlhodobo sledujú obrazovku (tabletu, mobilu), sa môže vývin reči spomaliť.
• Dedičné faktory – Ak má niekto z rodiny (napr. rodič alebo súrodenec) v minulosti oneskorený vývin reči, zvyšuje sa riziko aj u dieťaťa.
• Dvojjazyčné prostredie
  Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov. Nejde o poruchu, tento stav si vyžaduje trpezlivosť a čas.

TIP:  Prečítajte si na našom blogu, aké sú najčastejšie poruchy rečí u detí predškolského veku. V článku nájdete aj typické prejavy, podľa ktorých ich lepšie rozpoznáte.

Čo ďalšie si všímať, keď dieťa ešte nerozpráva?

Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom, dôležité však je všímať si celkový obraz: 

• Reaguje dieťa na svoje meno?
• Rozumie jednoduchým pokynom? 
• Dokáže udržať očný kontakt?
• Otáča hlavu za zvukom?
• Využíva gestá a ukazuje prstom na veci?
• Dokáže sa zahrať s rovesníkmi? 

Práve tieto signály vám napovedia, či môže ísť o širší vývinový problém. Ak napríklad 15-mesačné dieťa nerozpráva, nereaguje na meno alebo nepoužíva gestá, je dobré spozornieť. Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, prípadne v 2 rokoch stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, návštevu pediatra neodkladajte. Ak 3-ročné dieťa nerozpráva zrozumiteľne, je veľmi dôležité nečakať, pretože táto hranica je kritická. 

Čo robiť, keď dieťa rozumie, ale nerozpráva?

Znamená to, že pasívna slovná zásoba je v poriadku, ale aktívna reč sa ešte nerozvinula. V takom prípade je dôležité vytvárať čo najviac príležitostí, aby sa dieťa pokúsilo vyjadriť samo. Ak ani po niekoľkých mesiacoch takýchto pokusov dieťa nezačne hovoriť, vyhľadajte odborníka. Príčinou môže byť napríklad ťažkosť s koordináciou pohybov potrebných na artikuláciu, nedostatočný sluch, znížená pozornosť alebo nezrelosť nervového systému.

Čo môžete ako rodič urobiť doma?

Najdôležitejšie je s dieťaťom veľa a často hovoriť – opisujte mu, čo robíte, čo vidíte, čo sa deje okolo. Aj keď vám neodpovedá slovami, učí sa počúvať, rozumieť a neskôr aj napodobňovať. Ak dieťa vydá nejaký zvuk alebo pokus o slovo, reagujte povzbudivo – zopakujte jeho slová a rozveďte ich do celej vety. 

S rozšírením slovnej zásoby vám pomôžu napr. kartičky na rozvoj reči. S nimi sa dieťatko  učí rozprávať, opisovať a pomenovávať situácie a predmety bez toho, aby si uvedomovalo, že trénuje jazyk. 

Veľmi dôležité je čítanie kníh – nahlas a s obrázkami. Vyhýbajte sa dlhému pozeraniu televízie alebo videí. Podporujte gestá a mimiku, naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne. Ak dieťa nerozpráva, zo všetkého najviac potrebuje váš čas a pozornosť.

💡 TIP: Zistite, ako rozvíjať slovnú zásobu u detí. V článku nájdete hravé aktivity na doma.

Kedy a kde vyhľadať odbornú pomoc?

Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte pediatra. V prípade potreby odporučí návštevu:

• Logopéda: Zhodnotí výslovnosť, slovnú zásobu, porozumenie aj schopnosť tvoriť vety a navrhne cvičenia alebo terapiu. 
• Detského psychológa: Posúdi celkový vývin dieťaťa – vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností. Pomôže odhaliť, či za oneskorením reči nie je vývinová porucha, ako napríklad autizmus, ADHD alebo znížený intelekt.
• Neurológa: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia). Posúdi svalový tonus, koordináciu pohybov a prípadnú neurologickú príčinu oneskorenia.
• Foniatra:  Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií. Pomôže zistiť, či dieťa dobre počuje, a či sluchový systém správne spracúva zvuky reči.

Prečo je dobré návštevu odborníka neodkladať? 

Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole. Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“. No ak ide o závažnejší dôvod, platí dvojnásobne, že čím skôr sa začne, tým lepšie výsledky sa dajú dosiahnuť.