Oneskorený vývin reči: Príčiny, príznaky a čo robiť ako rodič

Čo presne znamená oneskorený vývin reči?

O oneskorenom vývine reči hovoríme vtedy, keď dieťa spĺňa poradie vývinových štádií reči, ale s oneskorením minimálne 6 mesiacov oproti normám. Reč sa teda rozvíja v rovnakom poradí ako u bežných detí, len neskôr. Podľa odborných zdrojov (Kapalková a kol., 2010) možno u dieťaťa vo veku 24 mesiacov hovoriť o možnom oneskorení vývinu reči, ak sa u neho vyskytne niektorý z nasledujúcich znakov:

• nemá komunikačný zámer,
• nepoužíva gestá,
• jeho aktívna slovná zásoba nepresahuje približne 50 slov,
• nezačína spájať slová do jednoduchých dvojslovných spojení,
• jeho porozumenie reči je výrazne lepšie než schopnosť hovoriť,
• jeho reč nie je zrozumiteľná ani pre osoby z blízkeho okolia.

Orientačné míľniky vývinu reči

Podľa orientačných míľnikov môžete posúdiť,  či je vývin reči v norme alebo už zaostáva.

Ako rozpoznať oneskorený vývin reči? 

Oneskorený vývin reči znamená, že dieťa sa vyvíja rovnakým spôsobom ako ostatné deti, len pomalším tempom. Rečové schopnosti sa rozvíjajú neskôr, ale v rovnakom poradí. Typické príznaky oneskoreného vývinu reči sú, že sa prvé slová u dieťaťa objavia až okolo 2. roka (namiesto 12–18 mesiacov), alebo dieťa začne spájať slová do viet neskôr, než je bežné. Tieto deti však inak často dobre rozumejú, majú normálny intelekt, sú vnímavé, komunikujú inými spôsobmi a postupne napredujú. 

Aký je rozdiel medzi oneskoreným vývinom reči a poruchou reči?

Porucha reči je trvalejšia – dieťa sa nevyvíja len pomalšie, ale inak. Narušené  sú konkrétne jazykové oblasti: gramatika, porozumenie, artikulácia. Ako uvádza logopédka Silvia Kapalková, pri poruche reči „nejde len o oneskorenie v začiatku, ale o narušenie samotného mechanizmu vývinu reči – poruchy sa prejavujú aj v štruktúre jazyka, nie len v rýchlosti“ (Kapalková et al., 2010).

V niektorých prípadoch je reč narušená ako súčasť širšieho vývinového problému, ako je napríklad porucha autistického spektra (autizmus), vývinová dyspraxia alebo sluchové postihnutie. Vtedy nejde len o reč, ale o komplexný vývin dieťaťa.

Okrem týchto závažnejších diagnóz však existujú aj samostatné poruchy reči, ktoré sa nemusia viazať na iné vývinové ťažkosti. Patria sem napríklad dyslália (zlé vyslovovanie hlások, šušlania, rakčovanie…), fonologická porucha reči, vývinová dysfázia či zajakavosť (koktanie).

Príčiny oneskoreného vývinu reči

Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin. Často ide o vývinové odchýlky bez závažnej diagnózy – niektoré deti jednoducho potrebujú viac času. Podľa metodických materiálov z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), sú najčastejšími príčinami:

• sociálne prostredie – nesprávny rečový vzor rodičov,
• dedičnosť,
• nedostatok komunikácie zo strany rodičov,
• autoritatívny spôsob výchovy – strach hovoriť,
• hyperaktivita – problém so sústredením na reč,
• motorická nezrelosť rečových orgánov,
• nadmerné sledovanie televízie,
• znížený intelekt,
• poruchy zrakového alebo sluchového vnímania,
• poruchy rečových orgánov, ako napríklad rázštepy,
• dlhodobá hospitalizácia

Oneskorený vývin reči a cvičenia na rozvoj reči

Najlepšie výsledky pri oneskorenom vývine reči prináša každodenná, prirodzená komunikácia. Rozvíjanie reči hrou je pritom najlepšie – vyskúšajte tieto tipy:

Rozprávajte pomaly, zrozumiteľne a s dôrazom na jednotlivé slová 

Deti sa učia hovoriť najmä tak, že počúvajú a napodobňujú dospelých. Preto je dôležité, aby vaša reč bola pomalá, jasná a rytmická. Vyhýbajte sa rýchlemu alebo zložitému vyjadrovaniu – dieťa ľahko  “stratí niť” a nebude si vedieť slová zaradiť do významu.

Opisujte, čo práve robíte – aj to, čo robí dieťa

Reč má pre dieťa zmysel najmä v konkrétnom kontexte. Keď mu pri každodenných činnostiach slovne popisujete dianie (napr. „Umývam ti ruky.“ alebo „Staviaš vežu.“), prirodzene si buduje slovnú zásobu a spája slová s činnosťami.

Čítajte spolu každý deň – aj krátko, ale pravidelne

Knihy sú výborným nástrojom, ako pomôcť dieťaťu rozprávať. Sú ideálne na rozširovanie slovnej zásoby a porozumenia. Stačí pár minút denne s jednoduchými obrázkovými knihami a otázkami typu: „Kde je mačička?“ alebo „Čo robí auto?“.

Dopĺňajte a rozvíjajte, čo dieťa povie

Ak dieťa povie napríklad „auto!“, odpovedzte: „Áno, veľké červené auto ide rýchlo.“ Takto prirodzene vytvárate dlhšie vety a zároveň dieťaťu ukazujete, ako sa dá myšlienka jazykovo rozšíriť.

Obmedzte pasívne sledovanie obrazoviek

Pasívne pozeranie televízie alebo videí nenahrádza živý rozhovor a vývinu detskej reči rozhodne neprospieva. Najmä do 2 rokov je dôležité minimalizovať čas pri obrazovkách a nahradiť ho hrou, rozhovorom a spoločnými činnosťami, ktoré podporujú interakciu.

Zaraďte jednoduché rečové cvičenia a logopedické kartičky

Cielené rečové hry pomôžu dieťaťu rozširovať slovnú zásobu. Môžete použiť napr. praktické logopedické kartičky na rozvoj reči s obrázkami. V našej ponuke nájdete verzie pre deti, ktoré ešte nehovoria aj pre deti od 2 rokov,  ktoré už poznajú prvé slová. Sú navrhnuté podľa odporúčaní logopédov a pomôžu vám zlepšiť reč dieťaťa bez toho, aby ste museli každý deň vymýšľať nové a nové aktivity.

Vedeli ste, že...

...najväčší prínos pri oneskorenom vývine reči má komplexný prístup, ktorý spája logopedickú terapiu, pedagogické aktivity a bohaté jazykové prostredie doma? Podľa štúdie deti s takýtmo viacúrovňovým programom dosiahnu rýchlejší a stabilnejší pokrok než tie, ktoré majú len jeden typ intervencie. (Ma a kol, 2017)

Oneskorený vývin reči môžete pozitívne ovplyvniť 

Ak máte pocit, že reč vášho dieťaťa napreduje pomalšie, nie je to dôvod na paniku, ale na zvýšenie pozornosti a cvičenia. Oneskorený vývin reči sa vo väčšine prípadov dá správnym prístupom pozitívne ovplyvniť. Ak máte pochybnosti, vaším prvým kontaktom je pediater, ktorý vás vhodne nasmeruje a prípadne odporučí logopedickú intervenciu. Neváhajte sa na neho obrátiť aj mimo bežných preventívnych prehliadok – radšej skôr ako neskoro. 

Použité zdroje: 

1. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. (n.d.). Vývin reči. Dostupné z https://www.cpppapma.sk/vyvinreci.html
2. Kapalková, S., Slančová, D., Bónová, I., Kesselová, J., & Mikulajová, M. (2010). Hodnotenie komunikačných schopností detí v ranom veku. Bratislava: Slovenská asociácia logopédov.
3. Kapalková, S. (2010). Dieťa s narušenou komunikačnou schopnosťou v predškolskom veku. Bratislava: Univerzita Komenského, Pedagogická fakulta.