Dysfázia u detí: Čo by mal vedieť každý rodič

Vývinová dysfázia u detí predstavuje poruchu komunikačnej schopnosti, ktorá zasahuje porozumenie aj schopnosť hovoriť. Nejde o nedostatok inteligencie, ale o ťažšie spracovanie jazyka. Ako ju odlíšiť od autizmu či oneskoreného vývinu reči? A čo môžete urobiť, aby ste dieťaťu pomohli napredovať? Prečítajte si všetko, čo potrebujete vedieť o dysfázii u detí.

Čo je vývinová dysfázia

Rečová dysfázia je vývinová porucha reči spôsobená tým, že mozog dieťaťa nedokáže správne spracovávať a organizovať jazykové informácie. Neznamená to, že dieťa je menej inteligentné. Často rozumie svetu okolo seba, je bystré a zvedavé, no má problém previesť myšlienky do slov alebo naopak, pochopiť zložitejšie jazykové pokyny. Porucha sa netýka všeobecného intelektu, ale konkrétneho jazykového systému.

Príčiny dysfázie u detí sú najčastejšie:

• Tehotenské a pôrodné komplikácie – napríklad nedostatok kyslíka pri pôrode, predčasný pôrod či nízka pôrodná hmotnosť.
• Narušené dozrievanie mozgových štruktúr – spomalený vývoj oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za reč a jazyk, čo vedie k oneskorenému rozvoju reči.
• Genetické faktory – ak sa dysfázia alebo iné poruchy reči vyskytujú v rodine.
• Neurologické faktory – drobné odchýlky alebo mikro poškodenia v oblastiach, ktoré spracúvajú jazyk (najmä v ľavej hemisfére – spánkový a čelný lalok).
• Infekcie alebo úrazy v ranom veku – môžu dočasne alebo trvalo ovplyvniť vývin mozgu a rečových centier.

Ako sa prejavuje vývinová dysfázia

Dieťa s dysfáziou začne rozprávať obvykle neskôr, používa veľmi jednoduché vety a má problémy s vyjadrovaním. Typické príznaky dysfázie sú:

●           obmedzená slovná zásoba a ťažkosti s osvojovaním nových slov,

●           časté vynechávanie alebo nahrádzanie slov,

●           ťažkosti s gramatikou – nesprávne použitie pádov, časov či predložiek,

●           zlá stavba viet (neúplné vety, narušený slovosled),

●           časté opakovanie slov alebo celých fráz,

●           reč pôsobí namáhavo a pre okolie je nezrozumiteľná.

Tieto ťažkosti môžu pôsobiť navonok tak, že dieťa akoby „nerozumelo“. V skutočnosti často chápe, čo sa deje, len nedokáže jazyk správne spracovať a použiť. Dôležitým znakom je aj to, že reč sa nevyvíja plynulo – chvíľu sa zdá, že dieťa napreduje, no potom sa pokrok zastaví alebo dokonca vráti späť. Dieťa môže mať tiež problémy s grafomotorikou, jemnou motorikou, pamäťou,  orientáciou v čase a v priestore a sluchovým vnímaním.

Dysfázia, oneskorený vývin reči alebo autizmus?

Pre rodičov je dôležité rozlíšiť vývinovú dysfáziu od iných porúch, ktoré môžu na prvý pohľad pôsobiť podobne.

Oneskorený vývin reči (OZR) znamená, že dieťa začne hovoriť neskôr, no samotný vývin reči prebieha rovnakým spôsobom ako u ostatných detí. Zvyčajne sa oneskorí prvé slovo či prvá veta, ale keď sa reč rozvinie, postupuje prirodzene – dieťa si rozširuje slovnú zásobu, učí sa skladať vety a jeho porozumenie zodpovedá veku.

Pri autizme sa problémy s rečou spájajú aj s ťažkosťami v sociálnej interakcii a komunikácii. Dieťa nevyhľadáva očný kontakt, nezapája sa do spoločnej hry alebo neprejavuje záujem o zdieľanie zážitkov. Reč môže byť oneskorená, netypicky intonovaná alebo úplne chýba.

Vývinová dysfázia sa na prvý pohľad môže javiť podobne  – dieťa hovorí málo, začína hovoriť neskôr. Na rozdiel od autizmu však má dieťa s dysfáziou intelekt v norme, vyhľadáva kontakt, hrá sa s rovesníkmi a snaží sa komunikovať. Problém je čisto v jazyku, nie v sociálnej interakcii. Od oneskoreného vývinu reči odlišuje dysfáziu to, že ťažkosti s vetami, gramatikou a porozumením pretrvávajú aj po rozbehnutí reči.

Aké typy dysfázie poznáme

Dysfázia sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, preto odborníci rozlišujú viacero jej typov. Každý typ má svoje špecifiká:

• Receptívna dysfázia – dieťa počuje, ale nerozumie významu slov a má problém dekódovať reč.
• Fonologická dysfázia – dieťa ťažko rozlišuje hlásky, preto zamieňa alebo prehadzuje zvuky v slovách.
• Expresívna dysfázia – dieťa rozumie reči, no nedokáže sa primerane vyjadriť a používa viac gest než slov.
• Zmiešaná dysfázia – dieťa má naraz problémy s porozumením aj s vyjadrovaním, čo je najčastejšia forma.

Diagnostika a terapia pri dysfázii

Vývinová dysfázia sa nedá spoľahlivo potvrdiť u dvojročného dieťaťa. Prvé jednoznačné diagnózy sú možné najskôr medzi 3. a 4. rokom života. V praxi sa však deti často diagnostikujú až medzi 5. a 7. rokom, kedy sú ťažkosti s rečou viac zreteľné. Dôležité je, aby vyšetrenie nerobil iba logopéd, ale aj psychológ, ktorý zhodnotí neverbálne schopnosti (logické myslenie, priestorovú orientáciu, pamäť) a porovná ich s jazykovým výkonom dieťaťa.

Okrem logopéda a psychológa môže byť do diagnostiky zapojený aj detský neurológ. Ten skúma, či ťažkosti s rečou nesúvisia s neurologickými ochoreniami (epilepsia) alebo poškodením mozgových štruktúr, ktoré sa podieľajú na reči.

Výsledná terapia pri vývinovej dysfázii zahŕňa najmä pravidelnú logopedickú starostlivosť, domáce cvičenia pod vedením rodičov a podporu psychológa či špeciálneho pedagóga. Dôležitá je aj spolupráca so školou (pedagogický asistent, individuálny výučbový plán, úprava hodnotenia). Terapia býva dlhodobá, často niekoľko rokov, a vyžaduje pravidelnú spoluprácu.

Akú školu môže navštevovať dieťa s dysfáziou?

U dysfatických detí je bežné, že rodičia žiadajú o odklad školskej dochádzky, aby mali viac času na rozvoj reči. Bežnú základnú školu môžu navštevovať, pokiaľ je škola ochotná prispôsobiť vyučovanie ich potrebám. Ak má dieťa ťažšiu formu dysfázie a výrazné ťažkosti v učení, môže byť vhodnejšia špeciálna základná škola pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou.

Čo môžete urobiť doma ako rodič

Podpora reči u dieťaťa s rečovou dysfáziou by mala byť nenásilná a prirodzená. Tu sú overené cvičenia, ktoré môžete praktizovať aj doma:

• Rozprávajte sa pri bežných činnostiach – komentujte, čo robíte, používajte krátke a jasné vety („Teraz krájame jablko“, „Ideme obúvať topánky“).
• Dávajte pokyny po krokoch – namiesto zložitých inštrukcií ich rozdeľte („Zober knihu… otvor ju… ukáž obrázok“).
• Budujte slovnú zásobu a porozumenie – čítajte krátke knižky s obrázkami, nechajte dieťa pomenovať predmety, spájajte slová do jednoduchých viet.
• Modelujte správnu reč – ak dieťa povie chybnú vetu, neopravujte ho priamo, ale zopakujte to prirodzene správne („Ona pekný šaty“ → „Áno, ona má pekné šaty“).
• Rozvíjajte rytmus a zvukovú stránku reči – spievajte pesničky, tlieskajte na slabiky, hrajte sa s rýmami. Skvelé sú hry na fonematické uvedomovanie podľa Eľkonina.

Spravte učenie zábavným s logopedickými kartičkami

Ak hľadáte šikovnú pomôcku na rozvoj reči na doma, vyskúšajte logopedické kartičky Rapotačky . Sú navrhnuté podľa odporúčaní logopédov tak, aby podporili práve tie zručnosti, ktoré deťom s dysfáziou robia najväčšie ťažkosti. Vďaka veselým obrázkom a jasným slovným spojeniam dieťa rýchlejšie pochopí význam a získa pri rozprávaní väčšiu istotu.  A nakoniec jedno povzbudenie: dysfázia síce cestu k reči komplikuje, no pri pravidelnom cvičení dokáže dieťa urobiť krásne pokroky. Bude si to vyžadovať more trpezlivosti, ale ten okamih, keď sa reč rozviaže a dieťa získa väčšie sebavedomie, stojí za všetko úsilie.